Úvod hl. 1
Jer1
I. Nadpis knihy. - 1 Reči Jeremiáša, syna Helkiášovho, spomedzi kňazov, ktorí boli v Anatote, v Benjamínovej krajine. 2 Pán hovoril k nemu v dňoch júdskeho kráľa Joziáša, syna Amonovho, v trinástom roku jeho panovania, 3 aj v dňoch júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho, až do konca jedenásteho roku júdskeho kráľa Sedekiáša, syna Joziášovho, až po presídlenie Jeruzalema v piatom mesiaci.
Povolanie za proroka. - 4 Pán prehovoril ku mne takto:
5 „Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa,
skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa,
za proroka pre pohanov som ťa ustanovil.“
6 I povedal som: „Ach, Pane, veď neviem hovoriť, mladučký som.“ 7 Ale Pán mi riekol:
„Nehovor: „Mladučký som,“
lebo pôjdeš všade, kde ťa pošlem,
a povieš všetko, čo ti prikážem.
8 Neboj sa ich, veď ja som s tebou,
aby som ťa vyslobodil! - hovorí Pán.
9 Vtedy vystrel Pán ruku a dotkol sa mi úst. A Pán mi riekol:
„Hľa, vložil som svoje slová do tvojich úst!
10 Pozri, postavil som ťa dnes
nad národy a nad kráľovstvá,
aby si vytrhával a rúcal,
nivočil a pustošil,
aby si budoval a sadil.“
Prút mandľovníka. - 11 Pán sa ma pýtal toto; „Čo vidíš, Jeremiáš?“ Odpovedal som: „Vidím prút mandľovníka.“ 12 A Pán mi povedal: „Dobre si videl, pretože budem bedliť na svoje slovo a splním ho.“
Kypiaci hrniec. - 13 Pán sa ma pýtal po druhý raz toto: „Čo vidíš?“ Odpovedal som: „Vidím kypiaci hrniec a jeho ústie je od severu. 14 Nato mi Pán povedal:
„Od severu kypí nešťastie
na všetkých obyvateľov krajiny.
15 Bo hľa, ja zavolám všetky kmene
kráľovstiev severu - hovorí Pán.
Prídu a každý postaví svoj trón
pred vchodom do brán Jeruzalema
proti všetkým jeho múrom vôkol
a proti všetkým júdskym mestám.
16 I prerokujem s nimi svoj spor
pre všetku ich zlobu, že ma opustili,
že okiadzali cudzích bohov
a klaňali sa dielu svojich rúk.“
Povzbudenie proroka
17 „Ale ty si opáš bedrá,
povstaň a rozpovedz im
všetko, čo som ti prikázal!
Nemaj pred nimi strach,
aby som ťa nimi nenastrašil!
18 A ja, hľa, urobil som ťa dnes
opevneným mestom, železným stĺpom
a kovovým múrom proti celej krajine,
proti kráľom Júdska a jeho kniežatám,
proti jeho kňazom a ľudu krajiny.
19 Budú s tebou zápasiť, ale nepremôžu ťa,
lebo s tebou som ja - hovorí Pán,
aby som ťa vyslobodil.“
Proroctvá z čias kráľa Joziáša hl. 2 - 6
Nevernosť Izraela
Jer2
Sľubný začiatok
II. 1 Pán prehovoril ku mne takto:
2 „Choď a volaj do uší Jeruzalema:
Toto hovorí Pán:
Spomínam na milotu tvojej mladosti,
na lásku tvojich zásnub,
keď si ma nasledoval na pustatine,
v nezasiatej krajine.
3 Izrael bol svätým Pánovým,
prvotinami jeho úrody,
tí, čo z neho jedli, odtrpeli si to všetci,
dopadlo na nich nešťastie“ -
hovorí Pán.
Vierolomnosť
4 Čujte slovo Pánovo, dom Jakubov
a všetky rodiny Izraelovho domu!
5 Toto hovorí Pán:
„Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia,
že sa vzdialili odo mňa,
išli za márnosťou a márnymi sa stali?
6 A nehovorili: „Kdeže je Pán,
ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny,
ktorý nás vodil pustatinou,
krajinou pustou a hrboľatou,
krajinou suchou a temnou,
krajinou, ktorou neprejde nikto
a ani človiečik v nej nebýva?“
7 A voviedol som vás do krajiny sadov,
aby ste požívali jej plod a jej dobro.
Vy ste však prišli a sprznili moju zem
a moje dedičstvo ste spravili odporným:
8 Kňazi nevraveli: „Kdeže je Pán?“
Tí, čo chápu Zákon, ma nepoznali
a pastieri sa mi spreneverili,
proroci veštili menom Bála
a za bezmocnými bôžikmi chodili.
9 Preto sa ešte budem pravotiť s vami
- hovorí Pán -
i s vašimi detnými deťmi sa budem pravotiť.
Veľkosť viny
10 Len choďte na ostrovy Kitejcov a pozrite,
pošlite do Kedaru a uvážte dôkladne,
pozrite, či sa stalo čosi také!
11 Ak si národ zmenil bohov
- nuž to ani nie sú bohovia!
Môj národ však zamenil svoju slávu
za čosi bezvládne.
12 Zdeste sa nad tým, nebesá,
zhrozte sa veľmi, preveľmi,
hovorí Pán.
13 Veď dvoch ziel sa dopustil môj ľud:
mňa opustili, prameň živých vôd,
aby si vykopali popraskané cisterny,
ktoré vodu udržať nemôžu.
Národ škodil len sebe
14 Či je Izrael otrokom?
Či je sluhom, narodeným v dome?
Prečože sa stal korisťou?
15 Levy nad ním revali,
pozdvihovali svoj hlas,
jeho pôdu obrátili na púšť;
mestá mu vyhoreli, nik nebýva v nich.
16 I synovia Nofu a Tafnesu
ťa vypásli až po temä.
17 Či ti to nezapríčinil
odpad od Pána, tvojho Boha,
keď ťa viedol po ceste?
18 Teraz však, čo chceš na ceste do Egypta,
aby si pil vody Nílu?
A čo chceš na ceste do Asýrska,
aby si pil vody Eufratu?
19 Tvoj zločin ťa stresce,
skárajú ťa tvoje nevernosti.
Nuž vedz a viď, aké je zlé a trpké,
že si opustil Pána, svojho Boha,
že si nemal bázeň predo mnou,
hovorí Pán, Jahve zástupov.
Modloslužba
20 Veď od pradávna si zlámal svoje jarmo,
roztrhal si svoje putá
a povedal si: „Nebudem otročiť!“
A na každom vyvýšenom kopci
a pod každým zeleným stromom
si sa rozvaľoval v smilstve.
21 Ja som ťa však zasadil sťa vinič šľachtený,
ako samé pravé semä.
Ako si sa mi zmenil!
Vinič spotvorený, cudzí!
22 I keby si sa obmyl sodíkom
a lúhom by si plytval,
škvrnou bude tvoj zločin predo mnou,
hovorí Pán, Jahve.
23 Ako len vravíš: „Nepošpinil som sa,
za Bálom som sa nevláčil.“
Hľaď na svoju púť v údolí,
poznaj, čo si urobil,
ty, ľahká ťava, čo strečkuje po ceste,
24 oslica divá, naučená na púšť,
čo v roztúženosti chmáta vzduch;
ktože jej chlipnosť ukojí?
Kto ju hľadá, neunaví sa,
nájde ju v jej mesiaci.
25 Chráň si nohy pred nahotou
a svoj gágor pred smädom!
Lež povedala si: „Darmo je! Nie!
Veď milujem cudzincov
a budem chodiť za nimi!“
Následky modlárstva
26 Ako sa hanbí prichytený zlodej,
tak sa hanbí dom Izraelov,
oni, ich králi a kniežatá,
aj ich kňazi a proroci.
27 Drevu hovoria: „Ty si môj otec“
a kameňu: „Ty si ma zrodil.“
Ku mne si obrátili šiju, nie tvár,
ak ich však stihne bieda, volajú:
„Povstaň a zachráň nás!“
28 Nuž kde máš bohov, čo si si narobil?
Nech vstanú, či ťa v biede zachránia?
Veď koľko máš miest,
toľko máš aj bohov, Júda!
29 Prečo sa pravotíte so mnou?
Spreneverili ste sa mi všetci,
hovorí Pán.
30 Nadarmo som bil vašich synov,
neprijali výstrahu,
váš meč hltal vašich prorokov
ako pustošiaci lev.“
31 Ste vy pokolenie! Pozorujte slovo Pánovo:
„Či som púšťou Izraelovi?
Či krajinou temnôt?
Prečo vravíš, ľud môj: „Vzbúrili sme sa,
viac nepôjdeme k tebe!“?
32 Či panna zabudne na svoj skvost,
nevesta na svoj opasok?
Môj ľud však na mňa zabudol
od nespočetných dní.
33 Ale si len upravuješ cestičky
na vysliedenie lásky!
Preto si aj na zločiny
privykol svoje cesty.
34 Ešte i na lemoch ti objavili
krv našich biednych, nevinných:
nepristihol si ich pri vlámaní
ale pri terebintách.
35 A hovoríš: „Veď som nevinný,
hej, jeho hnev sa odo mňa odvrátil.“
Hľa, tu som, posúdim ťa,
pretože vravíš: „Nezhrešil som.“
36 Čože sa tak veľmi ponáhľaš
zmeniť si cestu?
Aj s Egyptom pohoríš
ako si pohorel s Asýrskom.
37 Aj odtiaľ budeš vychádzať
že budeš ruky držať nad hlavou,
lebo Pán odvrhol tvoje opory,
úspech s nimi mať nebudeš.
Jer3
Obrátenie ešte možné
III. 1 (Hovoria:) Keď muž prepustí ženu
a ona odíde od neho
a oddá sa inému mužovi,
či sa ešte vráti k nej?
Či nie je takáto žena celkom sprznená?
Nuž ty si smilnil s mnohými priateľmi
a máš sa vrátiť ku mne? - hovorí Pán.
2 Pozdvihni oči na hole a pozri,
kde ťa poškvrnili!
Vysedával si im na cestách
ako Arab na pustatine.
Tak si znesvätil zem
smilstvami a svojimi zločinmi.
3 Preto prestala pŕška
a nebolo neskorého dažďa.
Lenže ty si mal čelo sťa neviestka,
nehanbil si sa.
4 Všakže, teraz voláš ku mne: „Otče,
si mi priateľom z mladosti!
5 Či sa večne budeš mrzieť?
Bez konca budeš prechovávať hnev?“
Tak hovoríš, ale robíš zle,
koľko len vládzeš.“
Hriech Izraela a Júdu. - 6 Pán mi povedal v dňoch kráľa Joziáša: „Videl si, čo robila odpadlica Izrael? Chodila na všetky vyššie vrchy a pod každý zelený strom a tam smilnila. 7 Myslel som si: Až toto všetko popácha, vráti sa ku mne, ale nevrátila sa. I videla to nevernica, jej sestra, Júda, 8 videla, že som odohnal odpadlicu, Izrael, práve preto, že cudzoložila, a dal som jej priepustný list, ale nevernica, Júda, jej sestra, sa nebála, lež išla a smilnila aj ona. 9 A svojím krikľavým smilstvom poškvrnila zem, cudzoložila s kameňom a drevom. 10 Hej, jej sestra nevernica sa ani napriek tomuto všetkému nevrátila ku mne z celého svojho srdca, ale iba zdanlivo, hovorí Pán.
11 Pán mi povedal:
„Spravodlivejšia je odpadlica Izrael
než nevernica Júda.
Obrátenie Izraela
12 Choďže, volaj tieto slová k severu a vrav:
Vráť sa, odpadlica Izrael, hovorí Pán,
nebude sa mi na vás mračiť tvár,
veď som milosrdný, hovorí Pán. -
Nebudem sa hnevať naveky.
13 Len uznaj svoj hriech,
že si bola nevernou Pánovi, svojmu Bohu,
že si blúdila po cestách za cudzincami
pod každým stromom zeleným,
ale na môj hlas si nepočúvala,
hovorí Pán.
Obrátenie Júdu. Spása mesiášska
14 Vráťte sa, odbojní synovia - hovorí Pán,
veď ja som vaším manželom!
Nuž vezmem vás: jediného z mesta
a dvoch z pokolenia
a zavediem vás na Sion.
15 I dám vám pastierov podľa svojho srdca,
budú vás vodiť dôvtipom a múdrosťou.
16 A keď sa rozmnožíte
a budete plodní v krajine,
v tých dňoch - hovorí Pán -
nebudú viac hovoriť:
„Archa Pánovej zmluvy,“
ani im na myseľ nepríde,
nebudú na ňu spomínať ani ľutovať,
ani ju nezhotovia viac.
17 V tom čase sa Jeruzalem bude volať
trónom Pánovým
a zídu sa k nemu všetky národy,
k Pánovmu menu do Jeruzalema;
a už viac nepôjdu
za hriešnou tvrdosťou svojho srdca.
18 V ten deň pôjde Júdov dom
k domu Izraelovmu
a prídu spolu zo severnej krajiny
do krajiny, ktorú som dal vašim otcom.
Nevďak Izraela
19 Ja som však povedal:
Akože ťa pripočítam k synom
a dám tí rozkošnú krajinu,
najskvostnejšie dedičstvo medzi národmi?
A povedal som: Budeš ma volať: „Otec môj“
a neodstúpiš odo mňa.
20 Ako sa spreneverí žena priateľovi,
tak ste sa mi spreneverili, dom Izraelov,“
hovorí Pán.
Vyznanie viny
21 Čuj! Na holiach počuť plač,
nárek synov Izraela,
lebo si pokrivili cesty,
zabudli na Pána, svojho Boha.
22 „Vráťte sa, odbojní synovia,
vyliečim vašu spurnosť.“
„Pozri, my prichádzame k tebe,
veď ty si Pán, náš Boh!
23 Ozaj klamom sú kopce
i lomoz vrchov.
Len v Pánovi, našom Bohu,
je spása Izraela.
24 A „Hanba“ pohltila mozole našich otcov
(od našej mladosti),
ich ovce a dobytok,
ich synov a dcéry.
25 Preto ležíme vo svojej hanbe
a zakrýva nás naša potupa;
veď sme zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu,
my i naši otcovia
od svojej mladosti až po dnešný deň;
nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha.“